HISTÓRIA  VZDELÁVANIA V MARIKOVEJ

           

        Prvá písomná zmienka o vzdelávaní detí marikovskej doliny je z r.1860,   kedy  marikovský farár a školský správca  Gašpar Malocsay daroval  „knihu“ na záznam  školských   nariadení  a  poriadkov,

ktoré boli zasielané od  nadriadených.   Nazval ju  „ Az  Alsó  Maríkova  rom. kat.  iskolaszék   jegy-

zokonyve 1860 évtol“   / v preklade : Zápisnica rímsko-katolíckej  školskej  stolice  Dolná   Mariková

 od roku 1860 / a zveril ju do opatery vtedajšiemu  učiteľovi s  odporúčaniami, ako sa  má o  ňu  starať

a čo má do nej zapisovať.  Na prvých stránkach tejto knihy sú  zaznamenané pokyny a nariadenia  Trenčianskej stolice, dekana a dozorcu škôl Jesenického okresu a slúžnovského úradu okresu Považs-ko-bystrického v  oblasti  vzdelávania.  Ostatné  stránky  obsahujú  zápisnice  zo  zasadnutí  marikovs-kej školskej stolice v slovenskom i maďarskom jazyku do 20.mája 1900. Tieto  záznamy  nám  dávajú

celkový obraz o vtedajšom vzdelávaní marikovských detí, ktoré bolo nasledovné :

Vyučovanie prebiehalo v cirkevnej škole, ktorej chod zabezpečovala školská stolica. Jej členmi  boli: pán farár, richtári obcí Mariková, Hattné a Kliestina, organista-učiteľ a ďalší volení tzv. údovia /kurátori,  výborníci/ zo spomínaných obcí, napr.: Gašpar Malocsay, Anton Spattsek, Štefan Wrablik, Ján Wajdzik, Ondrej Krivcsik, Ján Szlávik, Georg-Gyuro Bacsik, Jan Szeko a pod.  Schádzali sa jeden až dvakrát do roka a riešili problémy, ako napr. kedy začať školský rok, ktorí rodičia zanedbávajú školskú dochádzku svojich detí, čo treba na budove školy opraviť,  ktorá  obec  koľko dreva  zabezpečí na kúrenie a každoročne uskutočňovali konkurzy na učiteľské miesto. Mali svojho „inkassatora“, ktorý  ročne  vyberal od rodičov povinné  školské  poplatky. Z nich  sa  kupovali  knižky,  robili sa opravy na budove školy a platila sa mzda organistovi - učiteľovi.

        Školský rok každoročne začínal až v októbri a trval do jarných mesiacov. Keďže sa tu žilo veľmi chudobne, otcovia mnohých rodín odchádzali za prácou preč a deti museli pomáhať na poli, pri pasení dobytka, alebo išli na službu. Školu navštevovali iba v zimných mesiacoch a iba tí, čo mali dostatočné oblečenie  a  obutie.  Pravdepodobne  veľa  detí  školu  vymeškávalo,  lebo   19.9.1872 krajinský radca a škôldozorca Ján Medňanský vydal obecné nariadenie, podľa ktorého každý rodič, opatrovník a gazda bol zodpovedný za to, že deti od 6 do 12 rokov chodili do každodennej a od 13 do 15 rokov do opaku-júcej školy. Ak  sa  tak  nestalo, menovaní boli úradne napomenutí a museli mesačne platiť do školskej pokladnice pokutu:   I. napomenutie – 50 krajciarov,   II. napomenutie – 1 fl.,   III. napomenutie – 2 fl., IV.napomenutie – 4 zlatky.   Ak ani to nepomohlo, predstavenstvo obce stanovilo pre dieťa poručníka. Deťom starším ako 10 rokov sa mohlo dovoliť navštevovať iba nedeľnú školu. Zachovalo sa aj naria-denie slúžneho  Baroša ,   ktorý  nariadil návštevu  nedeľnej  školy  aj pre vlastibrancov   /honvédov/. Ktorí neuposlúchli, mali byť potrestaní 14 dňovým áreštom.

Zo začiatku bola iba 1 trieda v ktorej vyučoval učiteľ - organista. Neskôr sa učilo v  2 triedach  a  ďal-

šie učiteľské miesta sa obsadzovali formou konkurzu, na ktorý sa hlásili záujemcovia z rôznych kútov Slovenska, napr.: z Dvorník - Račíc,  Tóth Megyeru, z Kolarovíc, z Trnavy.  Uprednostňovali  sa  tí u-chádzači, ktorí mali doklad o  absolvovaní štátnej skúšky vzdelávacej spôsobilosti a ktorí dobre zvládli konkurz. Ten pozostával z ukážky práce s deťmi priamo na vyučovacej hodine. Z r. 1881 sa zachovalo nariadenie  Rady maďarských ministrov v Budapešti,  podľa  ktorého sa musel každý učiteľ preukázať dokladom,  že  má  maďarské  štátne  občianstvo. Učiteľ okrem vyučovania mal aj iné  povinnosti, ako napr. : držať školu na čo najlepšej  úrovni, vykazovať dostatočnú horlivosť v práci, preukazovať svoje schopnosti, usilovne musel viesť školskú „matriku“, denník, štatistické dáta zapisovať a spolu s výkaz-mi vždy mesačne predstavenstvu obce predkladať a v obci sa vzorne zapájať do ovocinárstva,včelárst-

va, do zakladania štepníc, vzorne účinkovať v telocviku, muzike  a kreslení. Musel  preukazovať  voči svojim predstaveným poslušnosť a úctu, chrániť sa politických a národných„stranností“a akýchkoľvek

 mravných  výstupov,  lebo by nebol dostal plat. Od  70. -  tych rokov 19.stročia každý učiteľ -dôchod-

ca  mohol požiadať o finančnú  podporu,  ktorú dostávali aj vdovy a siroty po ich úmrtí.  

Vyučovalo sa   6 dní  v  týždni,  od  pondelka do soboty  po 5 hodín denne: od 9.00 hod. do 12.00 hod. a   poobede   od 13.00 hod. do 15.00 hod.  Prestávky  boli  nepravidelné, 15 minútové a predmety boli nasledovné : Katechizmus a biblika,  Čítanie  a  rétorika,  Pomológia   /ošetrovanie ovocných stromov a krovín/,  Zemepis,  Prírodopis,  prednášky  o  peniazoch, mierach, váhach, o čase. V popoludňajších hodinách bolo ľubovoľné zamestnanie, ako uznal učiteľ za vhodné. V stredu a v sobotu sa celé doobe-die učil Katechizmus, Biblika a cirkevný spev.  V  nedeľu  sa  nevyučovalo, ale pred omšou v kostole učiteľ  nacvičoval s deťmi spev alebo Katechizmus.

                                                - 2 -

Raz za rok sa stretávali všetci učitelia škôl Jesenického okresu na poradách, kde sa spolu radili a riešili

výchovno-vzdelávacie problémy, napr. :                                                

-či musia deti „z hlavy počtovať „ a ako ich to má učiteľ naučiť

-aký je najprimeranejší spôsob poznania písmen a či majú deti rozumieť tomu, čo čítajú

-či je potrebné deti učiť spevu

-čo je kráľ, odkedy máme kráľa, kto „sedí“ teraz na panovníckom tróne a akým právom

-v čom záleží stav manželský a odkiaľ vieme, že je to sviatosť

-či a prečo má učiteľ s deťmi vľúdne zaobchádzať 

-či pre školské dietky a mládež je potrebná poslušnosť voči vrchnosti

-prečo mládež, sotva čo vyjde zo školy, stáva sa samopašnou a nemravnou

-aká je dôstojnosť učiteľského povolania a aké majú mať učitelia vlastnosti

-čo majú učitelia robiť, aby sa ich stav pozdvihol

 

Podľa zápisov zo zasadnutí školskej stolice a potvrdení o vyplácaní peňazí-platu, boli prvými učiteľmi na marikovskej škole nasledujúci ľudia :

1846 – 1849    Bártha               /organista-učiteľ/

1849 -  1850    Koross                     - „ -

1850 -  1858    Hortolány                - „ -

1858 – 1868    Náhlik  Jozef           - „ –

1868 -  1889    Spacsek Anton        - „ –

1889 -  1897    Tomann Sándor        - „ –

1897 -  1909    Kisfalusi Pál           - „ –

1909 -  1912    Podolay Jozef         - „ –     /vymenovaný za štátneho učiteľa /

1912 -  1918    Klocháň Július        - „ –

 

    Od r. 1872 sa v marikovskej cirkevnej škole vyučovalo v 2 triedach a preto učiteľ - organista  musel mať aj svojich učiteľov - pomocníkov, ktorí sa prijímali formou konkurzu. Zachovali sa mená nasledu-júcich :

r.1872                Vytásek Eduard ,   Marmorstein Emanuel,  Cinko  jozef

r.1873                Bielek Justín

r.1874 -  1879   Vondracsek Julius

r.1879 – 1880    Valjent Mikuláš /nezodpovedný, zbavený miesta /

r.1880 -  1881    Kovenchy Vincencz   

r.1881                Zbínyovský Rudolf

r.1882 -  1897    Tomann Alexander  /od r. 1889 učiteľ-organista/

r.1886                 Szoural Ján

r.1889                 Fehér Andrej

r.1890                 Kresánek Aloizius

r. ?     -  1893      Szlamkay Henrik

r.1893                 Panev Jozef

r.?      -  1897      Tomannová Alojzia           

 

     V prvé roky XX.stor. pretrváva nezáujem o vzdelávanie.  Dôvodom je chudoba rodín, nedostatočné

ošatenie a obutie detí, nutnosť pomáhať pri poľných  prácach,  pasení dobytka, „ služby“ na veľkostat-

koch a pod. Nepomáhali ani pokuty či árešt, ktorým boli ich  rodičia  potrestaní.

Práca s deťmi bola veľmi ťažká a bolo treba vynaložiť veľa námahy a trpezlivosti, aby sa naučili dis-ciplíne a základným vedomostiam.

V  20. – 30.  tych  rokoch  sa  zvyšuje počet žiakov i učiteľov a 1 budova na výučbu   nestačí. Učilo sa striedavo v cirkevnej škole, u p.Knorovského / na dvore/, u Vlachov, na Kalužove, škola bola aj na Pa-

gaňove a v Kátline / u Packa/.

V 30. – 40. rokoch sa prejavuje v živote školy veľa vlastenectva,keď sa v rámci osvety poriadajú pred-

nášky a oslavy pri príležitosti rôznych sviatkov a výročí. Učiteľský kolektív sa stáva súdržnejším, uči-

teľov- naturalistov postupne nahrádzajú učitelia kvalifikovaní, ktorí v úzkom kontakte s miestnoui nte-ligenciou poriadajú výlety do prírody, do Súľovských skál, na Javorníky a Šimúnky.  Sú oddaní svojej

                                                    - 3 -

práci,  veľakrát i na úkor  svojho  zdravia  / nemali vhodné podmienky na bývanie /  a ich heslom bolo: „ Jeden za všetkých a všetci za jedného“. Pretrvávajú  však problémy s rodičmi, ktorých deti nechodia do školy,ale viditeľné výsledky školskej práce sa postupne začínajú prejavovať aj na zlepšovaní škols-

kej dochádzky.

Učitelia začali pracovať aj na pozdvihnutí obce, okrem rôznych prednášok a kurzov začali nacvičovať aj divadlo – prvá hra bola „Mariša“ v roku 1933. Pre deti učitelia poriadali rôzne súťaže, hry, akadé-mie,  lampiónové  sprievody a výsledky snaženia detí dokumentovali aj  výstavami  žiackych zošitov a ručných prác v obci. Postupne sa vzťahy medzi rodičmi a školou vylepšili natoľko, že v r. 1940 bolo v kronike zaznamenané: „Ľudia sa naučili vážiť si školu, učiteľov, vedia o nutnosti vzdelania a naučili sa aj deti posielať do školy  a  to  čím  ďalej,  tým čistejšie.“

    Školský rok 1940/41 bol významný niekoľkými udalosťami : najväčší počet žiakov od začiatku XX. stor.  a to 315, založenie Rodičovského združenia, osamostatnenie školy v Kátline od 3.12.1940 a 1.1.

1941 zrušenie dovtedajšej Štátnej ľudovej školy v Marikovej-Ústredí. Miesto nej vznikla 30.5.1941  6-triedna Rímskokatolícka ľudová škola v Maríkovej-Ústredí.

Vojnové roky sú opäť poznamenané nízkou dochádzkou žiakov do školy z dôvodu biedy a robôt, ktoré

museli  vykonávať miesto svojich narukovaných otcov  deti. Z nedostatku hygieny prepukli rôzne epi-démie   / svrab, divý kašeľ, záškrt, osýpky, chrípka /  . Prejavuje sa nedostatok učiteľov, niektorí sa zú-častnili SNP a do školy nastúpili až po jeho potlačení  v novembri.  V školskom roku 1944/45 sa učilo dokopy iba 6 mesiacov – škola bola zatvorená pre nebezpečenstvo náletov. Neskôr v nej bolo ubytova-né  nemecké komando, ktoré budovu a jej zariadenie dosť zdevastovalo.

V máji 1945 sa opäť mení názov školy na „ Štátna ľudová škola v Maríkovej - Ústredí“.

 

Učitelia, pôsobiaci v tom období  na škole :

1907-1908    Kerenkesová     

1924              Zubrická Anna

                      Zubrická Oľga

1925 - 1940  Alexander Knorovský

1933 - 1933  Minaroviechová Kamilka z Veľkej Bytče

1933              Čvirik František z Modry

1933              Šeligová Angela z Trnavy

1933 – 1940  Hopfingerová Mária / vyd.Šindelková / z Lučenca

1933 – 1940  Šindelek Bedřich

1933              Jindrich Vladimír

1933              Sedláčková Štepánka z Písku    /Kalužov, Kátlina/

1933              Kardová Františka

1933 - 1934   Schlessingerová Milada z Moravy

1934               Plášek Rudolf   /Kátlina /

 

1934 - 1934    Horáková Anna    /Kátlina /

1934 – 1936   Nemelová Jarmila

1935 – 1936   Czasarová Božena

1935 – 1936   Netrval Václav

1935 – 1936   Petrikovič Štefan

1936               Hlávka Anton, Márton Imrich, Daniž Pavel

1939               Hátriková Irena,  Chrenová Barbora,  Meluš Pavel,  Riečan Jozef

1940 – 1951   Skotnický Rudolf

1940 – 1940   Ľudovít Matúš

1940               Rakytová Anna,   Celhoffer Viliam,   Kačír Štefan

1940 – 1941   Tomčová Žofia

1940 – 1942   Bednárová Emília /Pagaňov /

1941 – 1948   Linkeschová Eva , /vyd.Dulačková/ ,    Pálfiová Helena,    Smik Ján

1941 – 1943   Vagačová Jaroslava

1941 – 1941    Húsková Vilma

1942                Mizeráková Margita,   Hamara Alfréd,   Tošer O.                   

                                               - 4 -

1943 – 1944    Margótsyová Lýdia,  Ochabová Matilda /vyd.Přibylová /

1943                Páričková Anna

1944 – 1950    Krúpa Anton

1944                Stuparovičová M. ,  Strečanská J.

1945  - 1951    Skotnická Emília

1945                Čuboň Štefan ,    Čuboňová Anna

1947 – 1953    Splavec Štefan

1947                Mišúrová Emília,

1947 – 1954    Sepeši

1948                Klacková Jozefína

1949                Lednická Barbora, Prokainová Ľudmila /vyd. Krúpová/,

                        Šmahajčíková Štefánia,  Šramová Viera

 

Povojnové päťdesiate roky so sebou priniesli zlepšovanie školskej dochádzky z 60 % na 90%. Z učite-

ľov – naturalistov sa postupne stávajú kvalifikovaní pedagógovia, ktorí si zvyšujú kvalifikáciu na pedagogických školách a neskôr na PF. V roku 1948 sa predĺžila povinná školská dochádzka na 9 rokov a škola sa rozdelila na : „Národná škola v Maríkovej-Ústredí“ pre ročníky 1. – 5. a na „Stredná škola v Maríkovej – Ústredí“  pre ročníky 6.-9. Pri zvýšenom počte žiakov okrem nedostatku učiteľov pretrvávajú  aj  nedostatočné priestory školy, ktoré sú aj v havarijnom stave, a preto sa začalo s výstavbou novej školskej budovy. Tá bola skolaudovaná 9.11.1954, ale učiť sa v nej začalo už 1.septembra 1954.

Nasledujúce obdobie bolo charakterizované prvkami socialistickej a vlasteneckej výchovy. V máji  1952  bola založená Pionierska  organizácia kpt. Nálepku, ktorá prináša so sebou mimoškolské aktivity detí,  prácu v krúžkoch,  pionierskych oddieloch  a rôzne súťaže. Opäť sa obnovili divadelné  aktivity,  začala  sa  nová  éra  divadelných  hier, ktoré nacvičovali žiaci, učitelia i ochotníci obce.

 

Učitelia pôsobiaci v tom čase  na škole :

1950 -  1953   Krajčoviech Viola /vyd. Splavcová /, Nemčeková Ida, Šujak František

1950 – 1951   Kučeráková Oľga

1950               Smataníková Marta

1952 – 1955   Královenská Gabriela / vyd.Mrázová /

1952 – 1953   Ďuratná Etela, Jabloňovská Jozefína /vyd.Sekerášová /

1952 -  1956   Ujmjaková Mária

1953 – 1954   Jelenčík J. , Drugdová Š. , Kostolník V., Paulíny V., Paulínyová R.

1954 – 1960   Komendová Viera / vyd. Dutková /

1954 – 1958   Hluchá Anna /vyd. Smahová /

1954 – 1957   Fígliková Emília

1954 – 1956   Galajda Ján

1954 – 1955   Sedláková Anna, Tuna Milan, Tóth, Brtošová Ľudmila, Želmíra Kulichová

                        /vyd. Božeková/ , Sepeši Štefan

1955 – 1968   Kuliha Jaroslav

1955 – 1960   Čierna Dobruša / vyd.Stehlíková /

1955 – 1959   Smataníková Emília

1955 – 1958   Gajdošová Oľga

1955 – 1956   Derer Štefan, Romančová Anna, Sopúchová Mária /skupinová vedúca PO /

1956 -  1965   Minár Jozef

1956 – 1960   Dutka Silvester

1956 – 1957   Šulavíková Antónia /vyd.Hamárová / , Frívaldská Helena, Barník Ján, Ištok

                       Štefan, Taldová Margita

1957 – 1968   Konkusová Anna / vyd. Kulihová /

1957 – 1961   Michalcová Anna / vyd.Biešová/, Sadloňová Alžbeta /vyd.Ostradická /,

                       Duníková Mariela

1957 – 1960   Stehlík Anton

1957 – 1959   Králová Ľubica / vyd. Ferenčíková /, Ištvanovičová Emília

                                              - 5 -

1957 – 1958   Lieskovská Anna

1958 – 1985   Kompaníková Irena

1958 – 1964   Brídziková Emília

1958 – 1963   Heško Ladislav

1958 – 1961   Holičková Valéria /vyd.Hanusová/, Galúsová Viera

1958 – 1959   Línerová Oľga /vyd.Husová /

1959 – 1971   Grossman Egon

 

           V období 60. rokov sa zvýšil počet žiakov, každoročne navštevovalo školu 390 – 460 žiakov.

Voľný čas v popoludňajších hodinách žiaci trávili v krúžkoch, ktoré sa zameriavali na práce na políč-

ku, v sade /mičurinské krúžky/, na chov domácich zvierat a na šport. Pohybovo nadaní žiaci sa zúčast-ňovali súťaží v ľahkoatletických disciplínach a začali dosahovať výborných výsledkov aj v rámci re - publiky. V r.1958 bol otvorený 1.ročník poľnohospodárskej učňovskej školy -odbor  pestovateľsko chovateľský a o rok neskôr sa národná a stredná škola opäť spája a dostáva nový názov : Deväťročná  stredná  škola  v Dolnej Marikovej. Do popredia sa dostáva snaha prestavby školy na školu polytech-nickú, kde sa spája teória s praxou : preferujú sa  práce  na  školskom  pozemku,  v sade, v školskom parku, rozvíja sa chov zajacov a domácich zvierat. V r. 1956 boli založené prvé metodické združenia a predmetové komisie, uskutočňujú sa otvorené hodiny a rozvíja sa výmena vzájomných pedagogických skúseností. Pre deti bol významný rok 1960, kedy dostali prvýkrát učebnice zdarma. Škola sa správala solidárne k udalostiam v zahraničí, naväzovali sa družobné styky, v rámci ktorých sa uskutočnili aj vzájomné návštevy žiakov a ich učiteľov. Na krátky čas nepriaznivo ovplyvnila rozmach marikovského školstva povodeň v júli 1960, keď voda odplavila časť školskej budovy na Kalužove.Šťastím bolo, že v tom istom čase končila dostavba druhej školskej budovy, ktorá bola skolaudovaná a od 1.9.1960 sa v nej mohlo začať vyučovať. Konečne bola vyriešená problematická situácia s nedostatkom učební a zruši-la sa dvojsmennosť.

Slávnostné otvorenie nového Kultúrneho domu v obci znamenalo veľký rozmach ochotnícke-

ho divadelníctva, do ktorého sa angažovali nielen žiaci s učiteľmi, ale aj dospelí z obce.

Nacvičovali sa divadelné hry a rozprávky s ktorými sa súbor preslávil aj v okolitých obciach, napr. Dobrodružstvo pri obžinkoch, Marína Havranová, Na chvoste a pod. Posledné divadelné

predstavenie bolo v r.1971 a hoci v ďalších rokoch boli pokusy divadlo oživiť, nikdy sa to už nepodarilo.

V období rokov 1960-70 prišla nová generácia učiteľov, ktorej sa postupne podarilo položiť základy kolektívnych športov. Vybudovali sa hádzanárske ihriská, ktoré spolu s telocvičňou vytvárali vhodné podmienky na rozvoj basketbalu a neskôr hádzanej, ktorá zviditeľnila školu na dlhé roky. Počnúc okresnými a krajskými víťazstvami  cez popredné republikové umiestnenia hádzanársky oddiel žiačok položil  základy  športových  tradícií školy, čo podporilo aj fungovanie Školského športového strediska - hádzanej od  r. 1977. Ostatná  mimovyučovacia činnosť sa sústreďovala na prácu v pionierskych oddieloch a v záujmových útvaroch, ktoré viedli učitelia i zväzáci.

V r. 1965 sa celoštátne zaviedol 5-dňový pracovný týždeň, v sobotu sa už nevyučovalo. Žiaci sú hodnotení už podľa nového klasifikačného poriadku, v ktorom sa kládol dôraz na zvýšenie náročnosti na slovenskú výslovnosť a spisovné vyjadrovanie sa, na vlastenectvo, spolupatričnosť a bratstvo s okolitými národmi. Pokusne sa zaviedla diferenciácia žiakov podľa prospechu: v A triede výborní žiaci, v B so slabším prospechom, čo však malo krátku trvácnosť.

 

Učitelia pôsobiaci v tom čase na škole :

1960 – 1966  František Piatka

1960 – 1964  Matejička Ladislav, Kadlečíková Anna, Podhorská Emília /vyd.Palíková/

1960 – 1963  Badíková Anna /vyd.Hešková/ ,

1960 – 1961  Špendel Oto

1960 -  1960  Pritzová Elena

1961 – 1964  Schmidt Július

1961 – 1963  Nerád Milan

1961 – 1962  Boháčová Katarína /vyd.Martinková/, Hazala Milan, Mádelová Alžbeta

1962 -  1965  Ďurech Karol, Paholíková Mária

                                              - 6 -

1962 – 1963  Duníková Anna /vyd.Grossmanová/, Barančíková Helena /vyd.Baránková/,

                      Suchár Ján,  Rýpalová Ľ., Lukáčová Ľudmila

1963 – 1999  Šištíková Edita /vyd.Rosíková/

1963 – 1966  Saglenová Anna /Piatková/

1963 – 1965  Mýttová Marta

1963 -  1964  Brojová Eva,  Velič Anton, Školada Milan, Kysucký Viliam, Šajtlava Ladislav

1964 – ešte v prac.pomere : Lacko Oto,  Mináriková Mária / vyd.Galúsová/

1964 – 2000  Lacková Sidónia 

1964 – 1999  Rosík Štefan

1964 – 1986  Oršulová Zita

1964 – 1982  Murgašová Angela /vyd.Zemančíková /

1964 – 1965  Markovič Jozef, Raková Vlasta

1965 – 1988  Zboranová Anastázia

1965 – 1982  Košút Ladislav

1965 – 1978  Blašková Elena

1965 – 1973  Balogh Ladislav, Teicherová Edita, Hlaváčová Viera

1965 – 1971  Šterdasová Júlia

1965 – 1970  Letková Margaréta /vyd.Porubčanová/

1965 – 1966  Plevková Ľubomíra, Sušaninová Irena

1966 – 1993  Barančíková Jozefa

1966 – 1982  Košútová Anna

1966 – 1981  Juráková Jitka /Polachová /

1966 – 1973  Čadová Antónia  /vyd. Baloghová /

1967 – 1968  Brezinová

1968 – 1971  Harišová Jana /vyd. Bundzíková /

1968              Paganíková Emília , Harvánková Mária, Buociková Sidónia, Opatovská Laura

 

V r.1973 a 1976  sa zrušila škola v Kátline a v Hatnom, čo spôsobilo  prudký nárast žiakov a opätovne dvojsmenné vyučovanie. Otvorilo sa 1 oddelenie školskej  družiny a 5. ročník sa pričlenil k 6.-9.ročníkom. Bol zaznamenaný začiatok uplatňovania medzipredmetových vzťahov, spájanie školy so životom a väčší záujem rodičov o svoje deti.

 

Učitelia pôsobiaci v tom čase na škole :

1970 – 1973  Kováčik Ján

1970 – 1971  Weisová O.

1971 – ešte v prac. pomere   Raková Ľudmila 

1971 -  1977  Grossmanová Anna

1971 – 1975  Sluková Mária

1971 – 1974  Hríbiková Marcela  /vyd.Grepiniaková/

1971 – 1973  Ožvoldíková Alena

1972 – 1973  Lohazerová

1973 -  ešte v prac.pomere  Líšková Alžbeta /vyd.Talačová/

1973 – 1975  Pecíková Anna

1973 – 1973  Furdzová

1974 – 1974  Vallo Viliam

1974 -  ešte v prac. pomere   Orságová Darina

1974 -  1980  Mikudíková Karolína /vyd.Paliariková/

1974 -  1976  Terezková Marta

1975 -  ešte v prac.pomere  Rošková Danuše

1975 – 1977  Šeptáková Mária

1975 – 1976  Panáková Ľudmila, Kardošová Dana

1976 – ešte v prac.pomere  Rosíková Elena

1976 – 1998  Hamárová Antónia

1976 _ 1977  Klundová Stanislava, Kocifajová Mária

                                             - 7 -

1977 – 1978  Nižníková Irena, Smižíková Darina, Komorášová Mária, Bajzíková Alena

1978 – 1981  Sabová Alica

1978 – 1980  Hrebičíková Alena

1979 – 1986  Šimšálek Peter

1979 – 1982  Šterdasová Júlia

                                                

80. – 90. roky boli rozvojom i vrcholom pionierskeho hnutia školy, ktoré zastrešovalo všetku mimovyučovaciu činnosť. Dominantné postavenie okrem krúžkov  a zapájania sa do verejno-prospešných prác pri úprave verejného priestranstva malo stále Školské športové stredisko so zameraním na hádzanú žiačok, ktoré sa každoročne zúčastňovalo Celoslovenskej súťaže útvarov talentovanej mládeže ŠŠS v hádzanej. Nemálo síl a financií stála údržba a modernizácia športového areálu, aby stále mohlo slúžiť ako športové centrum marikovskej verejnosti. Uskutočnili sa na ňom mnohé ligové zápasy v hádzanej dorasteniek TJ a turnaje žiačok Školského športového strediska, ktorými vtedy škola i obec vždy žila. Nezabudnuteľné boli napr. Majstrovstvá Slovenska Školských športových stredísk v hádzanej mladších žiačok /2.miesto/, alebo oblastné spartakiádne vystúpenia.

Dobudoval sa športovo-rekreačný areál s 10 ubytovacími bunkami, ktorý desiatku rokov slúžil na letné sústredenia, na rekreáciu detí z domovov alebo školské výlety. V rokoch 1987-88 boli vybudované tenisový kurt, ktorý je k dispozícii záujemcom dodnes.

Rok 1989 priniesol demokratizačné zmeny aj v ZŠ Dolná Mariková. Zrušila sa PS kpt.J.Nálepku čo spôsobilo útlm popoludňajších aktivít na škole. V r. 1991 prichádza k výmene vo vedení školy, kedy je prvýkrát riaditeľ volený zamestnancami. Na želanie rodičov sa miesto ruského jazyka začína učiť nemecký, neskôr anglický. Žiaci 1.roč. a výchovné predmety na I. stupni sa prestali klasifikovať známkou, do popredia vo vzdelávacom procese sa dostáva protidrogová výchova, výchova k manželstvu a rodičovstvu, ochrana človeka a prírody a zaviedlo sa vyučovanie náboženskej výchovy v alternácii s etickou výchovou. Veľká pozornosť sa začala venovať Tv, ktorá sa začala vyučovať 3-krát týždenne v každom ročníku, zaviedli sa plavecké a lyžiarske výcviky. Postupne však škola začínala pociťovať nedostatok finančných prostriedkov. Zvyšovanie cien energií a znižovanie ročného rozpočtu, nedostatok učebných pomôcok a  havarijné situácie na zariadení prinášalo nemálo problémov. Kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu však vďaka učiteľom nezaostávala. Učitelia si zvyšujú svoju odbornosť tvorbou metodických listov, učebných pomôcok, pedagogického čítania a v priebehu 10 rokov všetci absolvujú I. kvalifikačnú skúšku. Ich aktivitou sa oživuje záujmová činnosť detí, vznikajú nové krúžky, napr. folklórny súbor Studnička, dopravný krúžok, krúžok Mladý priateľ poľovníctva, dramatický súbor Dráčik a redakčný krúžok, ktorý od r.1995 začal vydávať školské noviny Školák.

 

Učitelia pôsobiaci v tom čase na škole :

1981 – 1997  Kováč Klement

1981 – 1988  Markovičová Jarmila

1984 -  1987 Blaškovanová Dana /vyd.Škrabáková/

1985 –  ešte v prac. pomere Macurová Mária

1985 – 1987  Turcerová Dana

1986 – 1987  Hladká Viera

1987 –  ešte v prac. pomere  Macúchová Helena /vyd.Huličiaková/

1987 –  1990  Tršková Jana /vyd.Beláková/, Eva Seková

1989 –  1989  Bukový

1989 –  1990  Miklovičová Melánia

1990 –  ešte v prac. pomere Belejová Oľga, Budayová Anna

1990 –  1991  Némethová Jozefína, Jureková Jana

1991 –  1995  Štrbáňová Slávka

1991 –  1992  Šujaková Emília, Gajdošová

1992 –  1994  Gachová Jana

1992 –  1993  Pecíková Oľga, Hochelová Elena, Hladká Jana

1993 –  2002  Scholzová Carmen

1993 –  1994  Palíková Dana, Blašková Zuzana

                                                 - 8 -

1994 –  1995  Markovičová Jana

1995 –  ešte v prac. pomere Žiačiková Jana, Markovičová Ivana

1996 –  ešte v prac. pomere  Blištíková Marta

1998 –  2002  Makayová Gabriela

1999 –  2001  Gajdošová Jozefína

1999 –  2000  Orgoníková Marta

2000 –  ešte v prac. pomere  Jurkeníková Anna, Feješová Iveta,

2000 –  2002  Krivčíková Mária, Ilenčíková Alena

2000 –  2000  Gumančíková Zuzana

              Roky nového tisícročia boli a sú obdobím projektov, keďže je to jedna z možností finančného zabezpečenia rekonštrukcie a modernizácie školy.

Prvým projektom ešte v r.1999-2000 sa stala škola lastovičkou v okrese, pretože jeho cieľom bola integrácia 2 telesne postihnutých prváčikov do bežnej triedy školy. Realizácia tohto projektu si vyžiadala rozsiahle bezbariérové úpravy v suteréne  hlavnej  budovy. Stalo sa  tak  na vlastnú žiadosť rodičov, čím sa umožnilo, aby ich deti - vozíčkári vyrastali v rodinnom prostredí bez pobytu na internátoch špeciálnych škôl a aby sa mohli vzdelávať v bežnej triede ZŠ.

Nedostatok finančných prostriedkov sa stával brzdou v rozvoji Školského športového strediska-hádza-nej , ktorú sa darilo udržiavať  iba vďaka sponzorom. Stúpajúca finančná  náročnosť tréningových procesov a zápasov nakoniec existenciu strediska ukončila. Športom však žiaci žijú naďalej: hádzaná, basketbal, futbal, stolný tenis, letný biatlon- to je náplň niektorých krúžkov.

V rokoch 1996 – 2003 zapojením sa do projektu „Letné prázdninové školské dvory“ škola dávala možnosť nielen žiakom, ale aj ostatnej mládeži zdravo tráviť svoj voľný čas v programe koordinovaných športových aktivít počas letných prázdnin. Pokračovaním bol v r.2003 projekt „Otvorená škola - šport pre všetkých“, ktorý bol zameraný  na  rekonštrukciu  hádzanárskych ihrísk a areálu.

V r. 2001 vďaka projektu, ktorý pomohlo pripraviť a realizovať Dopravné oddelenie okresnej polície v Považskej Bystrici, darovala škola svojim žiakom detské dopravné ihrisko s plochým značením so 46 prenosnými dopravnými značkami, čím podporila 10 ročnú tradíciu  úspešnej dopravnej výchovy na škole.

K zavádzaniu moderných informačných technológií do vzdelávacieho procesu výrazne prispel projekt Infovek, cez ktorý sme v r.2004 vybavili 1 učebňu počítačmi s príslušenstvom. Vďaka tomuto  projektu  sa  za  posledné  obdobie formou výučby v krúžkoch zvýšila počítačová gramotnosť nielen žiakov, ale aj pedagógov.

       Poslednou historicky významnou udalosťou školy bol 1.január 2002, kedy prešla do právnej subjektivity a stala sa samostatnou štátnou rozpočtovou  organizáciou. Prvé  mesiace  boli veľmi náročné, keďže sa musela zmeniť organizácia riadenia i financovania školy a trvalo istý čas, kým sa vyrovnali všetky dlhy z predchádzajúceho obdobia. Od apríla 2002 sa všetci pracovníci ZŠ stali zamestnancami vo verejnej službe a od 1.júla 2002 sa stal novým zriaďovateľom školy Obecný úrad Dolná Mariková.

        Dnes možno konštatovať, že právny subjekt a nové financovanie je správnym krokom a prinesie zlepšovanie v oblasti školstva. 

 

 Učitelia pôsobiaci na škole :

2001 – ešte v prac. pomere Červenková Miroslava

2002 – ešte v prac. pomere Lamošová Mária, Ursínyová Adriana /vyd.Divinská/

2002 – 2004  Šarlayová Jozefína

2003 – ešte v prac. pomere  Karas Ivan

2004 -  ešte v prac. pomere  Kardošová Ivana, Papík Rudolf, Minarčíková Gabriela

2005 – ešte v prac.pomere Poslúchová Ivana

 

ŠKOLSKÉ ŠPORTOVÉ STREDISKO

 1977 – 2002  Lacko Oto

 1979 – 1986  Šimšálek Peter

 

                                                 - 9 -

                   SPRÁVCOVIA ŠKOLY

 

            do 26.4. 1940            Knorovský Alexander

27.4.1940  – 1.5.1940            Sládek Imrich

  1.5.1940  – 1.9.1940            Šindelková Mária

1.10.1940  – 1.1.1951            Skotnický Rudolf  /v kronike sa pri jeho mene od r.1941 už

                                               uvádza funkcia „riaditeľ školy“/  

1.1.1951    – 3.9.1953            Splavec Štefan

 

    RIADITELIA ŠKOLY                           ZÁSTUPCOVIA RIADITEĽA ŠKOLY

 

1924-1925      Zubrická Anna

1925-1940      Knorovský Alexander

1940-1944      Skotnický Rudolf

1944-1946      Linkeschová Eva

1946-1951      Skotnický Rudolf

1951-1954      Splavec Štefan /organista/                           do 1954 Sepeši

1954-1956      Galajda Ján                                              1954-1955 Tuna Milan

                                                                                        1955-1956 Derer Štefan

1956-1960      Dutka Silvester                                        1956-1958 Kuliha Jaroslav

                                                                                        1958-1960 Heško Ladislav

1960-1961      Špendel Oto                                             1960-1961 Matejička Ladislav

1961-1962      Kuliha Jaroslav                                        1961-1963 Kompaníková Irena

1962-1965      Ďurech Karol                                           1963-1966 Piatka František

1965-1982      Košút Ladislav                                         1966-1968 Kuliha Jaroslav

                                                                                         1968-1991 Lacko Oto

1982-1991      Kováč Klement                                     

1991-1999      Lacková Sidónia                                      1991-1999 Talačová Alžbeta

1999-2004      Talačová Alžbeta                                     1999-2002 Belejová Oľga

                                                                                   2002-2004 Šarlayaová Jozefína

od 2004          Markovičová Ivana                                od 2004   Budayová  Anna 

históriu spracovala Mgr. Alžbeta Talačová